Edson Arantes de Nascimento
Meno Edson Arantes de Nascimiento poznajú len futbaloví fanúšikovia, ťažko by sa však hľadal niekto, kto nikdy nepočul o Pelém. Pravdepodobne najlepší futbalista všetkých čias sa narodil 23. októbra 1940 v malej dedinke tres Coracoes, čo v portugalčine znamená “tri srdcia.” O mnoho neskôr, keď už bol slávny po celom svete, vyhlásil, v jednom z rozhovorov, že má tri srdcia. Jedno patrilo rodnej dedine, druhé mestu Baur v štáte São Paulo, kam sa rodina neskôr presťahovala a tretí klubu Santos FC, s ktorým je nerozlučne spätá jeho kariéra.
Pelého otec Joăo Ramos, známy pod prezývkou Dondinho, bol tiež vynikajúcim futbalistom, podľa mnohých jedným z najlepšie hlavičkující útočníkov svojej doby, ale jeho kariéru zastavilo zranenie nohy. Svojho syna viedol k futbalu odmalička. Keď práve Pelé nebehal po trávniku s kamarátmi, zarábal čistením topánok, pretože rodina bola pomerne chudobná.
Prvými futbalovými klubmi, za ktoré Pelé hral, boli Baquinho a Sete Setembro, v jedenástich si ho však všimol bývalý brazílsky reprezentant Waldemar de Brito a ponúkol mu, aby hral za klub Atletico de Baur. Keď mal pätnásť, vzal ho do Săo Paula, aby ho predstavil zástupcom klubu Santos FC. Už pri tomto stretnutí im sľuboval, že pred sebou majú budúceho najlepšieho futbalistu na svete. A vo svojom odhade sa rozhodne nemýlil.
Prvý zápas za Santos si zahral v septembri 1956, teda v čase, keď mu ešte ani nebolo šestnásť rokov. A hneď v ňom skóroval. V nasledujúcej sezóne sa dostal do základnej zostavy a nastrieľal viac ako gól na zápas, čím si zaistil miesto na súpiske brazílskej reprezentácie na majstrovstvách sveta 1958 vo Švédsku. Na majstrovstvách strelil šesť gólov, z toho dve vo finále proti Švédsku, ktoré Brazília vyhrala 5: 2. Pelé víťazstvo venoval svojmu otcovi, ktorému vraj po prehratom finále majstrovstiev sveta v roku 1950 s Uruguajom sľúbil, že pre neho zlatú sošku raz vyhrá.
V roku 1958 vytvoril Pelé rekord v počte gólov za sezónu, dokázal ich za Santos nastrieľať 139! Cez sto gólov za jeden ročník sa dostal ešte dvakrát – v rokoch 1961 a 1965 a pomohol svojmu klubu k celkom deviatich titulom. Bohaté európske kluby za Pelého ponúkali obrovské sumy, ale ten zostal doma. Ani brazílska vláda nechcela, aby odišiel za more a dokonca ho nazvala súčasťou brazílskeho národného bohatstva.
Šampionát v Čile v roku 1962 mal znovu ukázať, že Pelé je najlepším hráčom sveta, už dopredu bol nazývaný “Pelého šampionátom.” V zápase s Československom sa však zranil a Brazílii k titulu doviedol Garrincha.
O štyri roky neskôr sa v Anglicku Brazílčanom príliš neviedlo a titul neobhájili. K roku 1967 sa viaže zaujímavá historka. Pelému je pripisované, že dokázal zastaviť vojnu. Obe strany civilného konfliktu v Nigérii uzavreli na 48 hodín prímerie, aby Pelé mohol odohrať exhibičné stretnutie v Lagose.
Na majstrovstvách v Mexiku v roku 1970 Pelé viedol do boja jeden z najlepších futbalových tímov všetkých čias a rozbehnutá Brazílie vo finále prevalcovala Taliansku 4: 1. Pelé sa na víťazstvo podieľal raz bránkou, za celý šampionát nastrieľal štyri.
Bolo to posledné majstrovstvá sveta, na ktorom si Pelé zahral, pretože v roku 1974, kedy sa konal ďalší šampionát, sa rozhodol odísť do futbalového dôchodku. Z neho ho ale vytiahla ponuka z americkej profesionálnej ligy. Tím New York Cosmos mu ponúkol za trojročný kontrakt v tej dobe neuveriteľných sedem miliónov dolárov. Pelé sa rozhodol prijať a odísť do NASL.
Posledný zápas kariéry si Brazílčan zahral na štadióne newyorkských Giants 1.října 1977. Cosmos hrali proti Santos a na zápas prišlo vyše 75.000 ľudí. Pelé odohral jednu polovicu za Cosmos, druhou potom za Santos. Za kariéru nastrieľal na medzinárodnej scéne rekordných 97 gólov, drží tiež rekord v počte nastrieľaných hetrik (92) a nastrieľal celkovo 1280 gólov v súťažných zápasoch, čím sa zaradil na druhé miesto historických tabuliek za ďalšieho Brazílčana, Artura Friedenreicha.
Po ukončení kariéry sa Pelé rozhodne nestiahol z verejného života. V roku 1978 získal Medzinárodnú cenu mieru, v Brazílii po nejaký čas zastával funkciu ministra pre šport a spolupracoval napríklad s organizáciou UNICEF.
Pelé bol hneď niekoľkými médiami označený za najlepšieho športovca všetkých čias – náhodne napríklad francúzskym športovým časopisom Equipe či agentúra Reuters. Asociácia FIFA ho potom vymenovala futbalistom storočia. Bolo o ňom tiež natočených niekoľko filmov, z ktorých najznámejší je “Pelé” z roku 1977, pre ktorý sám zložil hudbu.
